Autor: PaedDr. Marcela Bolibruchová, PhD.
Do you know anybody who does not like story telling? I don´t. Especially children. When you announce the class you are going to tell the story, pupils´ curiosity and attention grow immediately.
Would you like to know the story that I like to tell during my English lessons at different levels of English? So, make yourself comfortable and listen carefully. A story “Sitting in my Box” is written by Dee Lillegard: Sitting in my box. A tall giraffe knocks. “Let me, let me in.” So I move over. Sitting in my box. An old grey elephant knocks. “Let me, let me in.” So we both move over. Sitting in my box. A big baboon knocks. “Let me, let me in.” So we all move over. Sitting in my box. A grumpy lion knocks. “Let me, let me in.” So we all move over. Sitting in my box. A hippopotamus knocks. “Let me, let me in.” So we all move over. Standing in my box. There’s no room to sit. “Wait a minute! This box has too much in it.” “Someone has to go.” “Not me.” “Not me.” “Not me.” “Not me.” “Not me.” Sitting in my box. Along comes a flea. A flea never knocks. He jumps right in. He bites the hippo and the grumpy lion. He bites the baboon and the old grey elephant. He bites the tall giraffe. That’s why I’m sitting in my box. Just me.
My own children, Pavol (4yrs) and Lucia (2,5yrs), love this story and they like to say some parts with me when I read it for bedtime. Their favourite part is when the animals are arguing “Not me, not me, … “ and they enjoy when I change my voice according to the strength of the animals. The monkey has got a very squeaky voice, the hippopotamus the deepest one and the lion the strongest. They even wait every time for the exciting moment when I scare them to tears when the flea suddenly jumps in a box. They were even more pleased when I came to the kindergarten and have read the story in front of their friends. For these occasions, I have the story drawn on big posters without texts.
At the lower grades I use the story for introducing the zoo animal vocabulary and additional adjectives (perfect suit for the student book Family and Friends 1, unit 11). I start the lesson by asking children what they might think I have brought in the box. Children’s typical guesses are: a toy, a teddy, sweets, etc. After a few wrong guesses I open the box and pretend something came out of it, and it jumps, and it is on somebody´s desk, then it´s on somebody´s shoulder, etc. Finally, I ask someone to bring it over and I put it back in the box. Meanwhile the students have figured out the answer and I write correct answer on the board: The Flea. And after that I announce the story about the flea and other animals. Sometimes I change the vocabulary a little so it works according to the student book´s unit. After the story I put the animal pictures on the board one by one and I write the adjective and noun animal next to the animal picture, children do so in their exercise books as I have mini cards of the animals for each one of them, they colour them, glue them and write the expressions. Then I read the story for the second time and children say the animal parts with me. But the funniest part comes at the end of the lesson when children pretend to be the animals. We play the “chair” game. I divide class into the five groups: monkeys, elephants, lions, hippos and giraffes. Children bring their chairs and we make a circle, one animal stays in the middle. I play some animal songs and when the music stops, animals have to switch the sits. The animal who did not find a chair is out of the game. One chair is taken away by each round. The animal who lasts the longest is the winner and we give him/her great applause.
For older students I use the story for creative writing purposes. I also use the box in the beginning of the lesson for involving children into the topic. Although, the focus is given rather on a box than on a flea. Here I ask students: What comes in a box? And they write their guesses on the board. And after a few guesses (TV, cereal, present, equipment, etc.) students really enjoy the surprising moment when I un-wrap the big sized box and they get to see nothing as only a flea jumps out of it. In consequence, I tell them the story of one box, I stop the story when the flea gets in a box because later I am going to ask children to finish the story. Before second reading, I encourage students to think of a title for the story. I state students´ ideas on a board, e.g. The magic box, The animal story, etc. Afterwards, students are asked to write each character from the story on the board (boy, giraffe, elephant, baboon, lion, hippopotamus, flea) and in pairs they brainstorm as many quality adjectives for each noun as they can. Later they will present their research on the board and the others can share their ideas, for example:
A boy - smart, wise, clever, handsome, young, long-haired, surprised, etc.
A giraffe – giant, tall, spotty, cocky, bigheaded, lengthy, long, gentle, etc.
An elephant – aged, old, shabby, massive, heavy, messy, dirty, friendly, helpful, etc.
baboon – cheeky, silly, saucy, crazy, dizzy, ignorant, hairy, greedy, noisy, etc.
lion – grumpy, nervous, fearful, horrible, mighty, bossy, sturdy, strong, bushy, etc.
hippopotamus – enormous, big, gross, fat, heavy, grey, dirty, etc.
flea – quick, energetic, impatient, bitsy, tiny, clever, wise, foxy, etc.
In a spare time I have a copy of crossword puzzle “What comes in a box” for each student and at first they are asked to cross out three words: gift, present, surprise. Only then to search for other words that come in a box. As for the homework, students finish the story and as for the followed-up activity, students present their stories and their classmates decide which one is the most creative. And of course, students are extremely curious how the story ends in the original book. So I get to read it for the third time.
You might not believe but I have used this story also for my geometry lessons. Well, that would be the topic for another article.
Dear readers, have fun with storytelling during your lessons, I did really enjoy them.
Multifunkčný príbeh
Poznáte niekoho, kto nemá rád príbehy? Ja nie. Predovšetkým deti. Keď v triede ohlásite, že žiakom porozprávate príbeh, ich zvedavosť a pozornosť okamžite narastie.
Chcete poznať príbeh, ktorý rada hovorím na hodinách angličtiny na rôznych úrovniach? Tak sa pohodlne usaďte a pozorne počúvajte. Príbeh “Ako sedím v škatuli” napísala Dee Lillegard: Ako tak sedím v škatuli, zaklope vysoká žirafa. “Pusť ma, pusť ma dnu.” Tak sa jej posuniem. Ako tak sedíme v škatuli, zaklope starý sivý slon. “Pusťte ma, pusťte ma dnu.” Tak sa mu posunieme. Ako tak sedíme v škatuli, veľký pavián zaklope.“Pusťte ma, pusťte ma dnu.” Tak sa mu posunieme. Ako tak sedíme v škatuli, namrzený lev zaklope. “Pusťte ma, pusťte ma dnu.” Tak sa mu posunieme. Ako tak sedíme v škatuli, zaklope hroch. “Pusťte ma, pusťte ma dnu.” Tak sa mu posunieme. Ako tak stojíme v škatuli, už si nemáme kde sadnúť. „Počkať! V tejto škatuli je nás primnoho.“ „Niekto musí ísť von.“ „Ja nie.“ „Ja nie.“ „Ja nie.“ „Ja nie.“ „Ja nie.“ Ako tak sedíme v škatuli, príde blcha. Blcha nikdy neklope. Skočí rovno dnu. Uštipne hrocha, aj namrzeného leva. Uštipne paviána, aj starého sivého slona. Uštipne vysokú žirafu. A tak zase sedím v škatuli iba ja. Ja sám.
Aj moje deti, Paľko (4r) a Lucia (2,5r), milujú tento príbeh a niektoré časti dokonca hovoria so mnou, keď si čítame na dobrú noc. Ich najobľúbenejšia časť je, keď sa zvieratá prekrikujú, kto pôjde von: „Ja nie, ja nie, ...“ a keď pritom mením hlas podľa sily zvieratka. Opica má piskľavý hlas, hroch najhlbší aký sa dá a lev najburácajúcejší. Nedočkavo čakajú na chvíľu, keď blcha skočí do škatule a ja vyskočím tiež a oni sa zľaknú. Potešilo ich aj, keď som tento príbeh čítala ich kamarátom v škôlke. Na tieto príležitosti mám ilustrácie z knihy prekreslené na veľkých formátoch a bez textu, aby boli použiteľné aj pred početnejším obecenstvom.
V nižších ročníkoch používam príbeh na rozvoj slovnej zásoby zvierat a prídavných mien (výborne dopĺňa lekciu 11, v učebnici Family and Friends 1). Vyučovaciu hodinu začínam tak, že sa deti pýtam, čo som priniesla v škatuli. Dostávam typické odpovede: hračku, medvedíka, sladkosti, atď. Po niekoľkých menej trefných odpovediach, otvorím škatuľu a tvárim sa, že niečo vyskočilo zo škatule a teraz to pristálo na lavici nejakého žiaka, potom na ramene iného žiaka a neskôr na parapete. Požiadam, aby mi to niekto doniesol a medzitým už žiaci na sto percent uhádnu, že to nie je nič iné ako blcha. Napíšem slovo „blcha“ na tabuľu. Následne ohlásim, že im poviem príbeh o jednej zvedavej blche a ďalších zvieratkách. Niekedy zmením slová, aby sa to lepšie hodilo k slovnej zásobe z učebnice. Po príbehu, postupne pripínam obrázky zvierat na tabuľu a žiaci sa pokúšajú spomenúť si, ako sa zvieratko z príbehu nazývalo a aké prídavné meno ho charakterizovalo. To isté robia žiaci v zošitoch, keďže mám pre každého žiaka obrázok každého zvieratka z príbehu. Obrázky postupne vyfarbia, nalepia a opíšu. Potom čítam príbeh znovu, ale tento krát ma dopĺňajú žiaci počas zvieracích vstupov. Ale najzábavnejšia časť hodiny ešte len prichádza, keď sa deti hrajú na zvieratá. Rozdelím ich do skupín, podľa toho, aké zvieratko budú predstavovať a hráme stoličkový kompót. Deti si prinesú stoličky, ktoré umiestnime do kruhu. Jedno zvieratko nemá stoličku a zostane v strede. Zatiaľ čo z CD prehrávača znejú piesne o zvieratkách, naše zvieratká pochodujú popri stoličkách a keď hudba zastane, rýchlo si nájdu domček. Zvieratko bez domčeka vypadá z hry a takisto odložíme ďalšiu stoličku. Zvieratko, ktoré zostane posledné vyhráva a vyslúži si potlesk od všetkých.
Pre starších žiakov, využívam tento príbeh na tvorivé písanie. Taktiež začínam škatuľou, v ktorom je blcha, ale pozornosť zameriavam viac na škatuľu ako na blchu. Tu sa žiakov pýtam, čo mávame v škatuli. Otázku napíšem na tabuľu a ich odpovede zapisujeme tiež na tabuľu (napr. TV, cereálie, darček, zariadenie, atď.) Študenti horia zvedavosťou, keď odbaľujem veľkú škatuľu a nevidia tam nič, iba nejaká blcha vyskočí a skáče zo žiaka na žiaka, z predmetu na predmet, pričom si zopakujeme predložky miesta. Keď sú už z toho skákania unavení aj žiaci, ohlásim, že im rozpoviem príbeh o jednej škatuli. Nedopoviem ho však dokonca, zastanem, keď blcha skočí do škatule, pretože neskôr im dám dokončiť príbeh na domácu úlohu. Pri druhom čítaním, požiadam žiakov, aby rozmýšľali nad názvom príbehu. Všetky nápady zapíšeme na tabuľu a neskôr prezradím, ktorý z nich bol najbližší k originálu. Následne majú žiaci vypísať postavy príbehu (chlapec, žirafa, slon, pavián, lev, hroch, blcha) a vo dvojiciach nájsť čo najviac opisných, kvalitatívnych prídavných mien pre každú postavu. Neskôr sa so svojimi nápadmi podelia s ostatnými spolužiakmi, keď ich budú písať na tabuľu, napr.:
chlapec - múdry, pekný, mladý, dlhovlasý, prekvapený, atď.
žirafa – obrovská, vysoká, fľakatá, namyslená, dlhočizná, milá, atď.
slon – sivý, starý, zošuverený, masívny, ťarbavý, ufúľaný, priateľský, atď.
pavián – drzý, uštipačný, chlpatý, šialený, malátny, maškrtný, hlučný, atď.
lev – namrzený, nervózny, nebojácny, hrôzostrašný, veľavážený, silný, zarastený, atď.
hroch – obrovský, tučný, ťarbavý, sivý, špinavý, atď.
blcha – rýchla, energická, netrpezlivá, drobná, šikovná, prefíkaná, atď.
Ak mám mimoriadne šikovných žiakov a na zvýši čas, mám pre každého žiaka pripravenú kópiu osem smerovky „Čo všetko mávame v škatuli“, kde majú najskôr vyhľadať slová: darček, prekvapenie, dar a potom už voľne zapisujú na tabuľu ďalšie nájdené slová ako napr.: chladnička, topánky, atď. Na domácu úlohu majú dopísať príbeh, čo sa stalo potom ako blcha skočila do škatule, pritom majú použiť aj kvalitatívne prídavné mená z hodiny. Na ďalšej hodine si príbehy čítame a spolužiaci vyberú najtvorivejší, s najprekvapujúcejším koncom a samozrejme, žiaci sú už nedočkaví ako končí pôvodný príbeh. Takže čítam príbeh po tretí krát.
Možno mi nebudete veriť, ale tento príbeh som už použila aj na hodine geometrie. Nuž, ale to by bola téma do ďalšieho článku.
Milí čitatelia, prajem Vám, aby ste mali pri rozprávaní príbehov počas vyučovacích hodín angličtiny aspoň toľko zábavy ako ja.
